V poslednom článku som Vám sľubovala niečo extra. Priznávam, že termín pridania som nedodržala, ale o to viac sa Vám to pokúsim dnes vynahradiť ;)… V prvom rade odpoviem na jednu otázku, ktorá mi prišla na mojej Fanpage v správe a to: Ako vlastne láka heliamfora sarracenioides svoju korisť? Odpoveď: Heliamfora sarracenioides má na hornom okraji malé […]
Pokračovanie článkuKeďže už vieme, ako heliamfora sarracenioides vyzerá, kde sa vyskytuje a tiež aj to, ako sa pestuje – je čas naučiť sa ako sa rozmnožuje. Heliamfora sarracenioides rozmnožujeme sadením čerstvých semien na povrch čistej rašeliny. Je potrebné udržiavať 100% a teplotu 18 až 25 °C Po tom, čo heliamfora sarracenioides vyklíči, vlhkosť znížime vetraním. […]
Pokračovanie článkuObsah tretieho článočku budem (konečne) venovať tomu, čo väčšinu z vás zaujíma zrejme najviac – ako sa heliamfora sarracenioides pestuje… Heliamfora sarracenioides vyžaduje studené a vlhké miesto. Je potrebné dávať pozor, kam heliamforu umiestnime. Je nutné dávať pozor na prehriatie vzduchu! Z tohto dôvodu ich je možné heliamforu sarracenioides pestovať […]
Pokračovanie článkuAký je vlastne prirodzený výsky tejto rastliny? Heliamfora sarracenioides sa vyskytuje na v horách Južnej Ameriky, konkrétne v Guyanskej vysočine vo východnej Venezuele, spoločné hranice Brazílie, Venezuely a Guyany. Kvôli kolmým skalným stenám sú stolové hory jen veľmi ťažko prístupné, takže väčšina z nich ostáva nepreskúmaná. Vďaka tejto izolácii od […]
Pokračovanie článkuObsah môjho prvého blogu bude skutočne kratučký. V mojom prvom článku Vám chcem predstaviť jednu krásku – Heliamfora sarracenioides – zoznámte sa :). Čo je to heliamfora sarracenioides? Heliamfora sarracenioides je jeden z druhov/odrôd heliamfor, presnejšie patrí k najatraktívnejšim odrodám mäsožravky (mäsožravých rastlín). Ďalšie druhy sú: […]
Pokračovanie článkuZelenskyj tvrdí, že slovenskému premiérovi Ficovi ponúkol kompenzáciu za stratu tranzitu ruského plynu, ktorú ten však odmietol.
Na návrat domov až po skončení vojny pomýšľa 35 percent utečencov z Ukrajiny, ktorí teraz žijú v mnohých štátoch Európskej únie.
Putin mohol nariadiť odloženie dobytia Pokrovska, aby získal viac územia, domnieva sa Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Od spustenia vojenskej invázie na Ukrajinu čelí Moskva diplomatickej izolácii. Za necelé tri roky vojny navštívili ruské hlavné mesto len dvaja vysokopostavení európski politici